mizuma1@azet.sk
www.lastvoice.szm.sk
Sen a realita
V noci sa mi sníval divný sen, v tom sne premenil som sa sám na svoj tien.
A môj tien premenil sa na mna zas, v tej chvíli zrazu ako keby zastal cas.
nebolo ma vidiet, iba obcas v svetle jase, no aj tak na mna každý sral a stúpali mi po tvári.
Chcel som spät do svojho tela, krikom, smútkom v hlase som prosil, kvílil ako zviera
na obetnom oltári. A stále prosím a stále kricím. Hladám cestu spät, chcem precitnút hned.
On však so mnou menit nechcel, nemal záujem. Akoby aj, nevidel ma, možno nechcel vidiet.
Bol som prenho bezcenný a vdaka tomu viem že nevedel som, nevidel a možno nechcel vidiet.
Mal som život, problémy a lahostajnost. Vracal mi tým všetko to, co dával som mu ja.
Pocítil som výcitky a strach až na kost. Hrozné, predsa aj som on a on je vlastne ja!
A preto prosím a preto kricím. Hladám cestu spät, chcem precitnút hned.
A odvtedy vždy bojím sa, že prisní sa mi sen, že tak ako som vtedy sa zmenil na svoj tien,
že zmením sa na každú odkopnutú osobu, na autistu, retarda ci deda z podchodu.
Na chorých, hladných alebo na obet vojny v Tikríte, len dúfam, že sa všetci sa vždy
iba dobre vyspíte..... A preto kricím a preto prosím. hladám cestu von, každý z nás je on.... |