Poľnica zaznela, blysli sa dýky,
vojenské šíky nastupujú,
tram tara tatata, ratata, ratata, tá.
Kohút už spieva na streche,
je koniec každej poete,
poručík z lôžka bystro vstal,
bozk svojej milej na rozlúčku dal.
Poľnica zaznela, blysli sa dýky,
vojenské šíky nastupujú,
tram tara tatata, ratata, ratata, tá.
Sme kamaráti, volá sláva,
mne v diaľke biela šatka máva,
veď na svete všetko sa stáva
a keď sa končí služby čas.
A nie jeden z nás, prezradí vás.
Ach, nádeje, tie život ľúbi,
aj odveje, už z diaľavy poľnica trúbi,
adieu, adieu.
Poľnica zaznela, blysli sa dýky,
vojenské šíky nastupujú,
tram tara tatata, ratata, ratata, tá.
|
Leopold Haverl:
