Svet je biely zámotok, si priadka morušová
Ako cukrová vata, čo tak sladko hladká
Je mi jedno, či to poviem hlúpo a či múdro
Keď sú sladké okraje, môže byť horké vnútro
Svet je modrý glóbus, čo sa vesmírom túla
Ty si jeho hviezda, slnko slnko z konca júla
Svietia ostré lúče, ktorých nebáť nedá
No na jeseň vždy zmiznú, aj zimu prežiť treba
Nevieš nič, nič nevieš
Nevieš, čo vnútro skrýva
Prekvapíš sa, možno to tak býva
Prekvapíš sa , no možno už vieš
Aká je celá, zistíš až keď ju zješ
Prekvapíš sa, no možno už vieš
Aká je celá, zistíš až keď ju zješ
|