Nikto z nás nepozná svoj osud.
Pýtam sa,
je to dobre alebo zle?
Ja už kúsok svojho osudu poznám.
Mojím osudom si ty.
Nemôžem to tvrdiť s určitosťou,
ale to, že sme sa stretli,
to bola zásluha práve osudu,
nemyslíš?
Koľko ľudí chodí po svete
a snaží sa,
aby veci boli také, ako chcú oni?
Veľmi veľa,
ale možno sa im to nikdy nepodarí.
Aj ja by som niekedy chcela zmeniť
svoj osud,
ale nie to krásne, čo som
prežila s tebou.
Vieš aké krásne by bolo poznať sa
čo len o chvíľu skôr?
Ale to je náš osud,
ten nezmeníme.
Vďaka osud, aspoň za tie
krásne chvíle...
|