Alergia
Osamelý, plazím sa,
čakajúci na amnestiu,
chcem ťa uctievať,
vyliečiť tvoju alergiu.
Ničíš, delíš,
náš extra život,
je koniec, po všetkom,
prečítal som túto správu v tvojich očiach.
Osmelý, zlomený,
Amor spieva v bolesti,
snažíš sa to poprieť,
(ale) tvoja krv neprestajne prúdi v mojich žilách.
Svet je naša osamelosť,
tak prečo nemôžeme žiť tento svet ako jeden (jedno)?
A možno, iba možno
moja láska je kohútik na tvojej zbrani.
Chceš ma opustiť
Nadržaný, plazím sa,
čakajúc na amnestiu,
som tu, aby som ťa zbožňoval,
som tu, aby som vyliečil tvoju alergiu.
Studený a nemŕtvy,
zvolila si si hodiť všetko za hlavu,
hodiny sú neúprosné,
už nie je viac farba v tvojich očiach.
Chceč ma opustiť
Neopustíš ma. |