Tak to už chodí, po mysli vážne smelé sny
„Koľko je hodín?“ spýtaš sa, ani netuším
„Vážne už končia“ slnko Ti svieti na vlasy
utieraš mi slzy, „všetky sny i krásne zlé časy?“
Tak to už chodí, počuť už škrípot koľajníc
„Tak prosím odíď a už si z toho nerob nič.“
márne sa snažím zadržať horké slzy, bôľ
tým to neskazíš, ak naňho znova zakričíš „Stoj!“
a v tichom kúte vyplač sa a skôr neprestaň
v tej tichej chvíli, keď každý z vás dvoch zostal sám