GZ kvetov lúk Dju na jar Emivčely rýchlo zbierajú
a v oknách Az rúk dievčaDtá pohmkávaAjú
GVo vienku má silu Drozbehnutých konských stád
Ca v skalných múroch Gv hrdle Amimá ju vodoDpád,
vždy je Cv nás.
Do polí si letí po stožiaroch vedení
dovolí si bublať smelo v trúbkach medených.
Do očí lámp stúpa z kokíl liatych ocelí,
čuť ju z úst turbín i z vankúšov postelí.
Vždy je Gv nás a aj keď všade býva,
Dv nás sa smeje, plače, sníva
Gv nás si hľadá Cmiesta, kde sa Avšetci skrývaDjú.
Vždy je Gv nás a aj keď všade byť má
Dv nás sa predsa len naj vyzná,
Gv nás je tá Chviezda, ktorú Amárne hľadaDjú.
Príde Ejúl a začne F#miligotať sa v obilí,
do marH7húľ sa šťastná v plnej Ekráse uchýH7li.
AIste ju má posledná Erana, čo tunel spojí,
Di ôsmak v Aslovách, že sa Hmibaby neboEjí,
vždy je Av nás.
|
M.i.a.:
Pohoda:
Pohoda:
Casualties:
