Smiech utíšil hlad,
deň naberá spád,
a hmlou sa valí so žíl,
apríl.
Tvoj pobdelný tieň,
zdobý kamennú sieň.
Túžim vysať ten chlad,
z tvojich žíl.
zdá sa hlúpe,
keď prach sa lúpe,
do srdca vrýva,
ostávaš živá,
a vietor fúka,
zlé látky núka.
V nekonečných hmlách,
v nekonečných tmách. |