Stojí na balkóne,odpije si z Frankovky,
dnes by bolo zasa dobre zarobiť tie bankovky.
Jedným okom pozre na mobil,v tom mobil zazvoní,
číslo pozná,zbehne pred vchod,predá drogy Karlovi.
Karlo je v*jebanec, bez svedomia ide na vec,
ukradne prachy mame, len nech má klinec v hlave.
Nasadá do taxíka, smeruje do kasína,
prešťukať,prefúkať nos,a zajtra nová kríza.
V kasíne robí ona,zo sídliska Mona,
vždy si našla cvoka,čo ju mlátil ako koňa.
Chce viac od života,ako len chuť skočiť z okna,
Karlo je pre ňu stoka,jackpotom je Roman.
On je šéfom kasína,tmavý gruzínec,
údajne sedel v cudzine, za podvody u firiem.
Prahnúci po moci,má pod palcom celé mesto,
kluby,bary,herne,transport-biele mäso.
Ref:
Mesto spí, a v spánku píše nové príbehy,
je ťažké im občas veriť.
Mesto spí, a v spánku píše nové príbehy,
je ťažké im občas veriť.
Ona nechce celý život platiť podnájom,zahráva sa s Romanom,
výstrih,sukňa po zadok, on uhýba jej pohľadom,
žien ma predsa dosť na noc,no po pár dňoch neodolal a večer ju pozval von.
Preč z tohto mesta, Tatry, hotel z rozprávok,
namotaná odpovedá na dosť jeho otázok.
Vyfajčí ho za volantom,dnešný spôsob vďaky,
chce ho mať v hrsti,teda v hrsti jeho konto,prachy.
Karlo ide mestom,v daždi k svojmu dealerovi,
musí sa posilniť,predtým než ticho príde do hry.
Rýchly biznis ruka ruku myje, spokojný je dealer,
šňup šňup vdýchne, spokojný je Karlo ihneď.
Kľúče zaštrngajú,štartuje dodávku,
pridáš na podlahu, a na plno tracky spočiatku.
Mona vystupuje z auta, lúči sa so svojím šéfom,
odomyká tmavý vchod, a pri výťahu (bum) headshot.
Ref:
Mesto spí, a v spánku píše nové príbehy,
je ťažké im občas veriť.
Mesto spí, a v spánku píše nové príbehy,
je ťažké im občas veriť.
Zobúdza sa v dodávke, v hlave tupá bolesť,
po tvári jej steká prameň krvi, a v pľúcach oheň.
Ústa zapchaté, ruky,nohy zviazané,
nutkanie na vracanie,v tom vozidlo zastane.
V krvi adrenalín, dvere sa rozletia na dve strany,
a v nich silueta muža, čo ju stále balil.
Karlo isto žiarli, a zjetý ju chce zabiť,
vždy ju pozval na drink, no vždy odmietala jeho snahy.
Teraz sa jej pomstí, bere ju na ramená,
Mona zviazaná,zranená zas na chvíľu zamdlieva.
Počuje len vrzgot dverí, a cíti silnú pleseň,
po pár krokoch ju zhadzuje na posteli zamkne dvere.
Cez mreže okna zbadá, že je v horách nad mestom,
možno ju Karlo znásilní a možno chce len priateľstvo.
A mesto spí, až na pár netopierov,
nechce byť svedkom hry,ktorá je bez podmienok.
Život na nás nikdy neútočí revolverom,
ale nástrahami v tomto boji denno dennom.
Karlo stráži Monu, v tom pípne sms,
píše Roman, predať smer Neapol ešte dnes.
A polícia začne časom svoje pátranie,
a prípad sa po čase nenápadne zahrabe.
Mešťania si budú šuškať, horory na káve,
majú tému mimo rutiny v továrni na papier.
(Na papier,na papier,na papier.)
|