Je to tak veľké veci dokáže ten čo sa nebojí,
ktorý verí, že každý jeden pád nás časom prebolí,
a strach nesmie zatieniť to malé svetlo v tuneli,
sny sa nikdy nenaplnia tomu kto je nesmelý.
Je to tak veľké veci dokáže ten čo sa nebojí,
ktorý verí, že každý jeden pád nás časom prebolí,
a strach nesmie zatieniť to malé svetlo v tuneli,
sny sa nikdy nenaplnia tomu kto je nesmelý.
Ľudia boja sa vystúpiť z radu, boja sa byť iní,
boja sa mať vlastné názory, boja sa stáť si za nimi,
boja sa prijať život taký aký ešte nebol,
niekedy mám pocit, že sa boja aj sami pred sebou,
boja sa kráčať po tme a ochotne nosiť ostne ostré,
na hlave, vystavený na posmech, aj keď vo svoj prospech,
časom ukáže sa, že tá cesta peklom, bola cesta do raja,
ktorá sa prisnila vo sne.
Nie som všemohúci ani Boh, taktiež mám strach,
skrat, ktorý sa tisíckrát zásobuje v ozvenách,
nebojím sa smrti, ne, paniku mám z choroby, staroby,
viem, že by ma zabila bezmocnosť chudoby,
ale prijímam ďalšie výzvy, a tvrdší som každou ranou,
na pleciach mám tony a nepripúšťam si, že by som padol,
je to vo mne, v nikom inom, osud nemám vo hviezdach,
keď chcem, aby si ma pamätali, nemôžem mať strach!
Je to tak veľké veci dokáže ten čo sa nebojí,
ktorý verí, že každý jeden pád nás časom prebolí,
a strach nesmie zatieniť to malé svetlo v tuneli,
sny sa nikdy nenaplnia tomu kto je nesmelý.
Je to tak veľké veci dokáže ten čo sa nebojí,
ktorý verí, že každý jeden pád nás časom prebolí,
a strach nesmie zatieniť to malé svetlo v tuneli,
sny sa nikdy nenaplnia tomu kto je nesmelý.
Paralýza strachu ťa udržuje v šachu,
nepociťuješ radosť, životu nevieš prísť na chuť,
je to balvan, ktorý tlačíš pred sebou jak Sizyfos,
a želáš si len, aby sa rozpadol na kus – prachu.
Teraz kto, ty, či ten balvan?
Chceš to ukončiť predčasne hanba,
o pár rokov ti to príde ako sranda,
keď tvoj život bude oslava jak de Janeiro samba,
tak nerob z toho tragédiu, nestávaj sa obeťou,
pozoruj tú emóciu, nestotožňuj sa s ňou,
a zistíš, že vlastne sa není čoho báť,
keď odhalíš tú ilúziu, zobudíš sa zo sna,
to čo ťa celý čas blokovalo, bude hrať v tvoj prospech,
každý rýchlo vlak predsa potrebuje rozbeh,
pochopenie problému je polovičný úspech,
vesmír je ti naklonený, šťastie je v pohybe!
Ale dívame sa von, vonku je len samí zhon,
bojíme sa pozrieť dnu, aby sme nespoznali tmu,
ktorá odhalí fakt, že není žiadne ja,
ego vtedy zomiera a žije existencia,
lebo tma, neexistuje, je to len neprítomnosť svetla,
a strach vojde všade tam, všade tam, kde chýba láska. |
Kali:
Kali:
Kali:
