1. Jesennou tmEou letí dAoďaleka,
pár vtAmi6ákov posledných prEeč mávaH7,
vody sú kAalné, dlhá rEieka
Aopúšťa miesto, kde stEála, hH7m.
2. Na listoch skladané smutné piesne,
že ohňov ubudlo, to je správa zlá,
kto zišiel zo skál na cesty lesné,
stupaj v nich po ňom zostala.
3. A tak sa zdá: chlad stráži jeseň,
smutné sú ohne, dym odletí,
ako tým hviezdam popri rieke
vtáci, čo "zbohom" pošepli.
4. No tak už zastaň, ty dokmásaná,
každé snáď boľavá sa ráno zobudíš,
nech doznie pieseň, láska hravá,
ktorú i s nocou ukončíš.
5. Už vtákov nevidieť, hlas diaľok doznel,
obzor sa nevinne nad kopcom červená,
ktosi tu postál, k zemi pozrel,
vracia sa na miesta, kde končí nedeľa.
*: PAosledná jesennEá ...
|