A každýkrát keď zmizneš v tieni
uprostred noci ako nejaký zlodej
myslíš, že je to tvoje
dalšie víťazstvo,
myslíš, že sa ráno budím uplakaná
nie, nie miláčik
viem, že si nikdy nebol iba môj
a nechcem od teba vôbec nič,
len to, čo najlepšie poznáš
Kým sa posteľ kýve
ti da bu di bu da
všetko ti odpúšťam
ti da bu di bu da
telá, čo horia
ti da bu di bu da
sú naplnené
hladom a vášňou.
A každýkrát keď
mi vravíš, že ma ľúbiš
ledva sa udržím
aby som nepukla od smiechu
myslíš, že som blázon
a že môžem byť vážna,
keď ma často oslovuješ
jej menom
nie, nie miláčik
nikdy si nebol iba môj
a neber to vážne, lebo nepotrebujem nič
iba to, čo najlepšie poznáš.
|