Málo!
Refrén:
Nestačilo nám to čo bolo nám dané,
Ne-ne-ne-ne-ne , my furt malo mame,
A hlúpe výmysly pre peniaze hneď hltáme,
Jak otvorene nožnice až kým neskonáme.
Sloha 1.:
Je dvadsiate prvé storočie,
a chamtivosť ľudí už len najvyšší stopne,
arogantný názor, že svet je len o mne,
ma za následok chorobu čo nad Zemou vládne,
a tak, tak, tak, tak rýchle tempo,
každý by chcel všetko, hneď bo je to trendom,
a sme v tom prirodzene, počínajúc detstvom,
kde životnou cestou, je byť konzumentom.
A toto sa mi nepáči, ľudia na dvoch stranách priepasti,
hladujúci verzus bohatí, uvedomelí verzus hlupáci,
jedni za minimum vďační, druhým už ani luxus nestačí,
jedni umierajú hladní, druhý preto, že sú prežratí.
Jah kormidlo nám prenechal, dostatok ľuďom zanechal,
no človek si rozum nenechal, nevedel , zlý smer vyberal,
Jah kormidlo nám prenechal, múdrosť duše ľuďom zanechal,
človek hodnoty si nenechal, nahradil ich za kapitál.
Refrén:(2x)
Sloha 2.:
Málo ! – Stale málo mame,
Málo ! – Beháme nestíhame,
Málo ! – Bez hraníc užívame to čo je obmedzené !(2x)
Refrén:(2x)
|
N3o:
N3o:
