Keď si želáš
Odchádza,
roztápa sa v diaľke,
rozplýva v opare,
v opare spomienok.
Keď si želáš držať ju za ruku
a neskôr tú ruku vidíš
v ruke niekoho iného,
rozbíjaš sa, padáš.
Potom na tvojom chladnom hrobe
kvitnú biele ľalie a západ slnka sa pomaly stráca z tvojej hlavy,
rozbíjaš sa, padáš.
Tie detské časy
mi pripomínajú slnečné dni,
ale teraz hľadám tvoju nádhernú tvár
a rozbil som sa, padol som.
Pre všetkých tých chlapcov,
ktorí hľadajú tak ako ja,
niekoho z hlbokej fantázie,
nerobte to, nemárnite svoj čas.
|