Aké by to bolo vidieť,
Tvár tvojej vlastnej stability,
Zrazu odhliadnúť preč,
Zanechať ťa s mŕtvymi a beznádejnými?
Jedenásť a ona bola preč.
Jedenásť je, keď sme mávali "dovidenia".
Jedenásť tu stále je,
Čaká na mňa aby som ho vyslobodil,
vrátením sa domov.
Dojíma ma so zvukom.
Otvára ma s gestom.
Ťahá ma dole a dovnútra,
Ukazuje mi, kde to všetko začalo,
Jedenásť.
Si moc zjazvený, aby si si to uvedomil,
Ty si hlas, ktorý ma volal naspäť domov.
Pod mŕtvym nebom Ohia,
Jedenásť stále bolo a bude čakať,
Brániac jeho svetlo a dúfajúc,
Kde do pekla som bol?
Spiaco stratený a vinný, ja.
Tak rád, že som ťa našiel.
Som úplne zobudený a smerujem,
Domov.
Prajem si, aby som ťa mohol vidieť.
Otočiť sa a bežať sa hrať.
Sny miznú,
Nesú moju starú dušu.
Odnes ma do svetla.
Zamier svoje telo na nebesá,
Zachovajúc spomienku.
Drž si svetlo.
Drž si svetlo tam, kde ho môžem vidieť,
Drž to,
Vysoko.
Drž si svetlo,
Jedenásť, Viedlo ma skrz každý jemný krok,
za krokom,
každý kúsoček naplnený spomienkami dokým,
Jeden,
A jeden, sú jeden,
Jedenásť.
Tak žiar,
dieťa,
žiar.
Ja smerujem späť domov... |
Tool:
Ac/dc:
Dio:
