Kvalita : bez hodnotenia Hodnotilo ľudí: 0ohodnoť aj ty
Pôvabné lúče osvetľujú tmavého jazdca
Celého ho objímajú a očarujú
A zakaždým, keď počujem plač dažďa
Moje telo sa zmení na chlad a vlhkosť
Od smútku tohto muža vždy začína pršať
Tak jasne cítim to teplo
A snívam o dni, keď utečiem preč
Dážď, ktorý nekonečne dopadá na moje telo
Nejakým spôsobom kvapká so zdrvujúcou jemnosťou
Čas, ktorý by jedného dňa prišiel, práve nastal
Rozprestreté dlane sa mihocú
Od smútku tohto muža vždy začína pršať
Tak jasne cítim to teplo
Aj napriek prúdu svetla je to tak zničujúce
A ak sa dlane nehýbu, dážď padá odtiaľto
Slzy smútku nikdy nevyschnú
Utápajú všetky emócie
Bez dáždnika
Počujem hlas kvapkajúcej dažďovej vody
Snažím sa vsunúť spomienky do jasnej noci
Prajem si oblohu, kde po daždi zažiari slnečné svetlo
Aj napriek prúdu svetla je to tak zničujúce
A ak sa dlane nehýbu, dážď padá odtiaľto
Až do konca všetkých časov nezahyniem
Život je "Svetlo a Dážď"