Keď pomyslím na domov, myslím na miesto,
ktoré preteká láskou.
Želám si, aby som bola doma, želám si aby som sa tam vrátila,
s vecami, ktoré som poznala.
Vietor, ktorý ohýna a opiera vysokú trávu.
Kvapky dažďa, ktoré padajú majú zrazu význam.
Kropenie robí scénu čistou.
Možno je tu pre mňa šanca na návrat,
teraz keď mám nejaký smer.
Určite by to bolo pekné, vrátiť sa domov,
tam kde je láska a náklonnosť.
A možno presvedčím čas aby spomalil,
aby mi dal dosť času aby som dospela.
Čas, buď môj priateľ.
Nechaj ma začať odznovu.
Náhle sú moje slová preč a menia moju tvár,
ale stále viem, kam idem.
Svoju myseľ mám obtočenú okolo vesmíru
a zatiaľ sledujem, ako rastie.
Bože, ak ma počúvaš, prosím, nerob mi ťažké
spoznať, či mám veriť veciam, ktoré vidím.
Povedz nám, či sa máme pokúšať a zostať.
Alebo by sme mali utiecť preč?
Alebo by bolo lepšie, keby sme nechali veci tak ako sú?
Žiť tu, v tomto zcela novom svete môže byť fantázia.
Ale naučilo ma to milovať, takže je to pre mňa skutočné.
A naučila som sa, že musíme nazrieť do vnútra našich sŕdc aby sme našli svet plný lásky.
Ako domov. |