si ako droga ktorá ovláda mi telo,
z celej duše ťa nenávidím ale chcem byť s tebou,
a tak zavieram oči a vraciam sa späť,
bože na takéto starosti fakt nemám vek,
oslovujem tonu ludí nedokážem teba,
chvíľu som bol tide, ale zničila ma viera,
jediné čo ostalo mi ostala mi stena,
môj poklad je láska ale postupne umiera,
vôbec ani nevieš čo stojí táto báseň,
preplakané noci a na srdci veľký kameň,
možno že už to tak neni možno že už som sa zmenil,
možno som jak ostatný možno som si primoc veril,
jedno je však isté, že si tu a stále pri mne,
aj keď sa ťa nedotýkam nikdy neodídeš,
v mojom svete dievča ty ostaneš stále,
no v reálnom bez teba ja postupne zošaliem.
nedá sa zabudnúť na té naše chvíle,
ako sa môže dotyk oddialiť na míle,
čo je voľnosť a pád s tebou zažívať to rád,
ale takto sa to nedá musím ťa pri sebe mať,
ja ťa milujem stále a nedokážem prestať,
prečo teda ku tebe nevedie žiadna cesta,
bezfarebný svet bez teba pripomína jeseň,
tak vyfarbi ho prosím a vypočuj si pieseň,
opäť hlavná postava si to sa mi nemení,
a odkedy ťa poznám, nepoznám iné ženy.
cítim sa tak sám, a je to na mne vidieť,
ani závistlivci mi už nemajú čo závidieť,
zrejme by to nevydržal ani jeden z nich,
tento čas ktorý trávim, tak osamelo dík,
keby som ťa videl s iným to by bola rana,
listujem si v pameti no neviem ktorá strana,
si tá pravá čo to hrala, alebo sa zabávala,
to sa pýtam dookola, kto mi povie v čom je vada,
asi nik všetko mlčí, a končí moja spoveď,
za chvílu ktorá bola ja platím velkú obeť,
som zmierený nie ale čo mám teda robiť,
ostáva mi nadovšetko svoj život si dožiť.
nedá sa zabudnúť na té naše chvíle,
ako sa môže dotyk oddialiť na míle,
čo je volnosť a pád s tebou zažívať to rád,
ale takto sa to nedá musím ťa pri sebe mať,
ja ťa milujem stále a nedokážem prestať,
prečo teda ku tebe nevedie žiadna cesta,
viem že túto pieseň si pustíš asi sto krát,
budeš uvažovať či má s tebou súvislosť ten podklad,
ale tak to veru neni, to ti nikto neuverí,
že si ako anjel ktorý zradil všetko čo mu veril,
teraz je už neskoro, plakať nad tým všetkým,
lebo čo sa vtedy stalo, a že kôli tomu nespím,
to môže vraveť každý ale cítíť iba jeden,
koho sa tá pieseň týka tomu nerozumiem neviem,
či je naozaj taká, akou sa tvárila pred rokom,
neskutočne milá vo mne spôsobuje nepokoj,
padám ako do vody no odrazí ma stena,
nemohol som čakať, po tom všetkom to zapredá,
môžem napísať aj knihu o tom čo sa vtedy stalo,
o tom ako sa to všetko dievča všetko iba hralo,
no nebudem ti ubližovať nie som ako ty,
táto pieseň je náplasť na pocit samoty.
nedá sa zabudnúť na té naše chvíle,
ako sa môže dotyk oddialiť na míle,
čo je volnosť a pád s tebou zažívať to rád,
ale takto sa to nedá musím ťa pri sebe mať,
ja ťa milujem stále a nedokážem prestať,
prečo teda ku tebe nevedie žiadna cesta,
nedá sa zabudnúť na té naše chvíle,
ako sa môže dotyk oddialiť na míle,
čo je volnosť a pád s tebou zažívať to rád,
ale takto sa to nedá musím ťa pri sebe mať,
ja ťa milujem stále a nedokážem prestať,
prečo teda ku tebe nevedie žiadna cesta.
|
