GKeď na horách je snehom ceClá zem pokryGtá,
nikto vtedy s vôľou saAmido nich nechysDtá,
ajGvyhladnutý dravec siCradšej odmyAslí,
aby vGtakej zime hľadal jesť, to si kľudneDodpusGtí.
Práve v takú zimu som dostal v noci sen,
nech v zasnežených horách šťastie si nájdem,
povedal som: "Nedbám," a zbalil som si vak,
na tú cestu za šťastím spieval som si tak:
CV ďalekýchGhoráchDšťastie už maGčaká,
Cv zodratýchGnoháchDbolesť však jeGsladká,
Cv ďalekýchGhoráchDnájdem svojeGšťastie,
CzlatistéGprúty miDk nohám horaGkladie.
Už dlhé roky blúdim si stále po horách,
už zima prešla mnohokrát a stále blúdim sám,
vždy premýšľam čo znamenal môj sen o šťastí,
prečo vlastne blúdim horou, lesom, kedy sa navrátim.
AžGteraz vlastne chápem, čoCten sen znameGnal,
už teraz pevne cítim, žeAnechcem by užDkráľ,
nechGvšetko zlato zmizne z hôr,Ca tiež v bystriAnách,
leboGzlato ľudíEminespasí a človekC koná voDvidiGnách.
Môj sen každý vidí, a čo som našiel nie sú divy,
môj sen, to je láska, čo na každého v nebi čaká,
môj sen každý vidí, a čo som našiel nie sú divy,
môj sen, to je láska, čo na každého v nebi čaká.
|