Táraš
Keď ráno prvý vstávam, dobrý pocit mávam,
na ulicu vojdem, ľudí tam stretávam
Zrazu stretnem teba, je treba sa nebáť,
opýtam sa: ,, Ako sa máš?"
A ty iba táraš
Táraš, táraš a ty iba táraš
Táraš, táraš a ty iba táraš
Táraš, táraš a ty iba táraš
Táraš, táraš a ty iba táraš
Ležím si v tráve a mám z noci plášť
Pod rukou búrku a v očiach dážď
krásou si brízgam topánok tváre
a špinou z úst do úší práve
Nanananananananana
Trocha som sa opil, až vypadlo mi čelo
možno som ho dvihol, asi sa mi chcelo
potom drahý priateľ zozadu na bodol,
jedovatým nožom, ktorý vo mne ohol
Nanananananananana
Jeho ťažia výčitky a mňa kopec hliny,
on bol asi normálny a ja zasa iný
Nanananananananana |