HmiJeden z mála dní, čo sa nikdy nestratí
v pamäAti, kde som DžilE, som Hmispokojný.
HmiVlastne nebol to ani deň, bola noc a mal som sen,
zrazu Abác, čísi Dhlas Evolá:
"G7Stávaj F#mibrácho, už je Hmičas".F#mi, G
®: Rýchlo, Arýchlo, nech DneF#mizmešHmikáme,
Ghviezdy už Ana oblohe Dsú.Cdim
Len Graz za Aživot DmožF#minosť Hmimáme
Gvidieť AkoméHmitu.
Vonku slabý mráz, náš deň kráča popri nás
v tichosti, my bdieme, inak všetko spí.
Na obzore les, v diaľke šteká chorý pes,
snáď je aj ranený, zdá sa, že ho jeho Pán odstrelí.
®:
Na kopci je stráň, odkiaľ rozhliadnuť sa dá,
teda stop, všetci hľadíme na východ.
Tam, tam sa má mihnúť naša kométa,
čakáme, no dlho nič a tak sme nútení zostúpiť.
®:
Lenže cestou späť pochopím jednu vec,
nevadí, že sme celú noc márne čakali.
Veď keď teba blízko mám, vôbec nič mi nechýba,
v diaľke pes už nešteká, ja viem, to ty si tá krásna kométa.
®:
|