Včera som celý deň prespal
zobudil som sa v šatách v kope špiny
celú noc som skúšal stihnúť uzávierku
tlačiac zložité životy do jednoduchých titulkov
Mám tvoju tvár v starom Polaroide,
pekne upratané detské šaty a hračky
usmievaš sa na mňa v pozadí, keď beriem fotku z chladničky
Nemôžem si spomenúť čo urobila Emily
zdá sa mi, že som už nemal ženu
rok
Neustála myšlienka na teba, tvoje slané
slzy
Tento posraný svet občas splodí aj ružu,
vôňu, čo pretrváva, no aj tak neskôr zmizne
Zavolaj späť domov
Vyčerpávajúca dlhá spoveď, čo z nás je najhoršie,
Géniovia zostručňovania toho, čo z nás je najlepšie
Vravíš, že neopúšťaš pravdu
Ja som tu preto, lebo nechcem ísť domov
Deti, čo pijú špinavú vodu z nábrežia
Vojak, čo nosí pomaranče, z tanku ich vyberá
čakajúc na čašníka, čo berie,
kým príde,
sledujúc západ slnka nad Libanonom
Zavolaj späť domov
Mám hlavu, ako ohienok cigarety
Príšerné mraky, odrážajúce sa na mešite
tak vysoko nado mnou, vyššie než čokoľvek
Kde ste, v cédroch Libanonu?
Vyber si svojich nepriateľov opatrne,
lebo oni si ťa nadefinujú, vymedzia,
Zaujmi ich, pretože si ťa nejakým spôsobom
podmania
Spočiatku tam niesú, no keď sa tvoj príbeh končí,
zostávajú s tebou dlhšie, ako tvoji priatelia
|