Ako vždy, slnko sa mračilo.
Svietilo tak akurát.
Čo bolo krásne, to sa stratilo, nezostalo ani v nás.
Tak to tu máš, čo s tým urobíš, nečakaj zázrak.
Možno to raz, raz to pochopíš, pochopíš!
Ako vždy, mesiac sa usmieva, robí to už toľký krát.
A načo niekto srdce rozlieva, keď už nie je o čo stáť.
Tak to tu máš, čo s tým urobíš, nečakaj zázrak.
Možno to raz, raz to pochopíš, pochopíš!
Všetci máme duše hriešne, vážne veci sú nám smiešne,
netvárte sa, že ste iní, že ste úplne bez viny.
Ja viem, možno to raz niekto pochopí...
Tak to tu máš, čo s tým urobíš, nečakaj zázrak.
Možno to raz, raz to pochopíš, pochopíš! |
