Neviem, čo už je pre mňa ťažšie, či odísť a zabudnúť na teba alebo skôr byť tvojím priateľom.
Sme už takí rozdielni a zároveň podobní,
Už nie je možné, aby sme sa ľúbili ako na začiatku.
Vidím to v tvojich očiach unavených od plaču,
Kráčať v tejto vojne a bojovať, aby sme sa správne milovali.
Cítim to v mojich slzách, ktoré ničia moju vieru v to, že sa budeme rozprávať ako predtým, ako po prvýkrát.
A chcem kričať.
A chcem kričať.
Prečo sa to skončilo?
Ak toto obdobie bude trvať navždycky.
Prečo sa to skončilo?
Prečo sa to takto skončilo?
Kam odišla naša láska?
Záhrada, ktorú obrábajú dvaja.
Kam odišla naša láska?
Odniesol ju vietor.
V najtmavšom mieste mojej duše,
Sa odráža tvoj jasot, tvoj obraz a pozná tvoje vnútro, tvoj život a tvoju silu,
Tvoj žiaľ, tvoj priestor, tvoju myseľ.
|