Otváraš zrenice, cítiac sa v bezpečí,
hladné okenice, prázdno im nesvedčí.
Hltáš ma, bez slova hrám, utekám od stola sám.
Cítiš ma na tvári, obetnom oltári,
blížiš sa priestorom, odstúpim s odporom.
Hltáš ma, bez slova hrám, utekám od stola sám.
Netuším, odkiaľ som, stal som sa otrokom,
všetko si musím vziať, čo mám tak veľmi rád.
Nerobím rozdiely - s nikým sa nedelím,
zostal som ako hosť, neviem povedať:"Dosť!" |
A Tak:
Bathory:
