Zdvihni fotografiu, bude posledná,
žiaden dav, ani peniaz ma tu nemohol nikdy udržať,
Nemám zmatok, mám len šancu,
ani rodina, ani úprimnosť, ostáva povedať:
Dážď, dážď, odíď preč,
príď zase raz v iný deň,
celý svet čaká na slnko.
Si ty, to, čo chcem?
Alebo je to iba dojem srdca,
aby som našiel svoju cestu?
Odtiaľto je to ľahké povedať,
približuješ sa už bližšie,
my nie sme smutní nikdy, lebo nám to nie je dovolené.
Dážď, dážď, odíď preč,
príď zase raz v iný deň,
celý svet čaká na slnko.
Ležať tu pod tebou,
je to, čo som vedel robiť kedykoľvek,
Ležať tu pod tebou, je všetko...
Dážď, dážď, odíď preč,
príď zase raz v iný deň,
celý svet čaká na slnko,
celý svet čaká na slnko,
celý svet čaká na slnko.
|