Hmm, hmm, ó, ó, ou.
Bola som dievčatkom
vždy s vlastným názorom,
aj skúškou života
prešla som skoro hneď.
Bola som stratená
v šťastí, čo nebolo,
na výkres stoličky,
sadajúc na obed.
Mala som priateľstvá,
vážne aj zábavné,
aj som sa nosila
po chodbách slobodne.
A tam som spoznala
ho, čo aj na mne,
nechával túžbu byť
aj vzorom iným.
Až tam sa ozajstné
hodnoty rodia,
až tam mi začali
aj skaly voňať.
Až vďaka blatu
si vážim, čo je voda,
až vďaka úpalu
si vážim postáť v tôňach.
Ú, ú, ú, ó, ó, ó ...
Bola som slečnou,
čo bila sa v boji,
slečnou, čo vo vzťahoch
hľadala seba.
Až keď som našla sa
v tom, kto ma stvoril,
stala sa zo mňa
aj manželka teba,
stala sa zo mňa
aj manželka Sima.
A hoci mnohého
sa ešte obávam,
zvládnem to s Bohom,
už nemôžem inak,
keď chcem žiť v slobode,
tak v pravde ostávam.
Až tam sa ozajstné
hodnoty rodia,
až tam mi začali
aj skaly voňať.
Až vďaka blatu
si vážim, čo je voda,
až vďaka úpalu
si vážim postáť v tôňach.
Ú, ú, ú, ó, ó, ó ...
Aj kroky vedľa nás
formujú do tvaru,
ktorý je rovný,
čistý a čestný.
Odpustiť každému
chybnému nezdaru,
je ako objímať
svoj vlastný vesmír.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
