Želám vám príjemné a pokojné Vianoce,
už zaznieva tá krásna melódia,
ktorá pripomína sviatky nášho detstva,
tlkot srdca klope na dvere rodného domu.
Doma si, mama moja?
A máš už jedličku nachystanú?
Dovoľ mi pohladiť tvoje starostlivé ruky,
ktoré prestreli biely obrus na vianočný stôl,
zažali plamienky sviec
a naplnili ich vôňou domova.
Sviatočná chvíľa, otec môj,
rozjasnila tvoju tvár,
sadnime všetci, tak ako voľakedy,
ku rodinnému stolu.
Za oknami mäkký sneh
pritíši dnu všetky zvuky,
pokojná, vzácna noc.
Tichá noc,
záhadná noc,
zlietli k nám
dolu anjeli tmou,
vyšla hviezda nad hory nemé,
v bielych závejoch salaš drieme,
bielym striebrom prihodia za nás,
kto teplo lásky čaká.
Tichá noc,
záhadná noc,
hodvábny lán volá nás,
pieseň zázračná mesto budí,
túžbou napĺňa srdcia ľudí,
čierny tieň za dymom neruší,
smiech vracia ľudskej duši.
Sviatočný čas rozhýbal srdcia zvonov,
prihovárajú sa nám slávnostne,
spájajú ľudské srdcia
vzájomným dobroprianím.
Slovo, čo vychádza zo srdca
má veľkú zázračnú moc,
nech je nám darom,
z ktorého neubúda.
Prajem vám do nastávajúceho roku,
aby bol bohatý na stretnutia,
v ktorých vám dobrí ľudia
štedrým slovom rozmnožia
spokojnosť a šťastie.
|
Lucie Bílá:
