Krídlo staručkých vrát
máva z oblaku slnečník,
zámka na sedemkrát,
prídem, odídem ako nič,
krídlo staručkých vrát
máva, že ma máš rád.
Domček uprostred polí,
strieška drevená,
kým sa vrátim domov
už je červená.
Domček uprostred polí
s kvetmi na oknách,
tie, čo k tebe vedú,
bolí len spiatočná.
Viem, že na mňa čakáš,
už kráčam zasa cestou k vám,
domček uprostred polí
s kvetmi na oknách,
tie, čo k tebe vedú,
bolí len spiatočná.
Dávno za starých čias
dáma nesmela do polí,
prísna domáca stráž
striehla pohľadom sokolím,
láska mávala zrád,
vráť sa, ticho sa vráť.
Domček uprostred polí,
strieška drevená,
kým sa vrátim domov
už je červená.
Domček uprostred polí
s kvetmi na oknách,
tie, čo k tebe vedú,
bolí len spiatočná.
Viem, že na mňa čakáš,
už kráčam zasa cestou k vám,
domček uprostred polí
s kvetmi na oknách,
tie, čo k tebe vedú,
bolí len spiatočná.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
