Diaľkou
z neznámych priestorov,
svieti
hviezdička krásnych snov.
Za nocí, za nocí
ponúka nám svoj jas
a za dní a za dní
schováva si ho v nás.
Tam svieti,
aj keď ju nevidieť,
za nocí aj za dní
zostaň v nás, zostaň v nás
a svieť.
Dnes viem, dobre viem,
nie je to náhodou,
spí v nás, v každom z nás
hviezdička krásnych snov.
Pre pekné, pre pekné
chvíle zažmurká tam,
pre smutné, pre smutné
nech pomôže nám.
Nech svieti,
veď je to nádherné,
aj keď z nej, v diaľke z nej
zostal snáď už len prach,
ktovie.
Tiež máš, tiež máš
pod srdcom sny
tej svojej z hviezd,
aj keď snáď je z nej prach,
svetlo zostalo a máš ho niesť.
Krátko k nám
nosíme sny mŕtvych hviezd,
čo vzal sám čas.
Už žasnú, už žasnú
a zhasnú ešte raz len v nás.
Už žasnú, už žasnú
a zhasnú ešte raz len v nás,
len v nás, len v nás.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
