Keď sa slnko jarnou cestou
vydá za hmlou, za nevestou,
slávik za potlesku brestov
skladá báj.
Potok vo vlasoch má kvet,
krúti sa s ním celý svet,
keď zazvonia spieže
aj srdce povie, že
je máj.
Keď nám lúka núka dlane,
keď jej vánok fúka na ne,
keď sú na poľane lane,
kvitne háj.
Keď sa bzučať učí úľ,
ty sa smelo ku mne stúľ,
keď všetko je svieže,
aj srdce to vie že,
je máj.
Keď do očí ti padá zlatý peľ,
do oka sám by som ti padnúť chcel,
chcel.
Keď je nebo na dne studne,
keď sa tráva tvári cudne,
hájom spolu chvíľu blúďme,
na to fajn.
Možno uvidíme most,
čo si z piesní stavia drozd,
keď spev ruže reč je,
aj srdce povie, že
je máj.
Keď do očí napadá ti zlatý peľ,
do oka sám by som ti vpadnúť chcel,
chcel.
Keď nám lúka núka dlane,
keď jej vánok fúka na ne,
keď sú na poľane lane,
kvitne háj.
Keď sa bzučať učia v úli,
málokto sa nepritúli,
keď všetko je svieže,
nech srdce tiež vie,
keď všetko je svieže,
nech srdce tiež vie, že
je máj.
Keď všetko je svieže,
nech srdce tiež vie,
keď všetko je svieže,
nech srdce tiež vie, že
je máj.
|
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
