Stíchli už piesne, svetlá hasnú,
záver sa blíži, odchádzam,
záver sa blíži, zemská tiaž nás uzemní
a v takej chvíli si vždy sám
a v takej chvíli si vždy sám.
Stíchli už piesne, svetlá hasnú,
spálené krídla v sebe náhle roztváram,
spálené krídla ako dúha ožijú,
aj ty sa rýchlo pridaj k nám
a viacej nie si, nie si sám.
Kto vie, že vzácna vec sú krídla,
kto vie, že krídla v piesni sídlia,
kam teraz práve s nami vzlieta
ako večne zvedavé dieťa.
Ako na prísnosť zemskej tiaže,
ako na všetko, čo nás viaže,
cez mnohé búrky, cez nečas,
krídla, vesmírom spálené, nesú nás.
Svietia, už svietia známe svetlá,
zázračné krídla v sebe náhle roztváram,
zázračné krídla ako dúha ožijú,
aj ty sa rýchlo pridaj k nám
a viacej nie si, nie si sám.
S nami leť, s nami krúž.
Kto vie, že vzácna vec sú krídla,
kto vie, že krídla v piesni sídlia,
kam teraz práve s nami vzlieta
ako večne zvedavé dieťa.
Ako na prísnosť zemskej tiaže,
ako na všetko, čo nás viaže,
cez mnohé búrky, cez nečas,
krídla, vesmírom spálené, nesú nás.
S nami leť, s nami krúž.
Kto vie, že vzácna vec sú krídla,
kto vie, že krídla v piesni sídlia,
kam teraz práve s nami vzlieta
ako večne zvedavé dieťa.
Ako na prísnosť zemskej tiaže,
ako na všetko, čo nás viaže,
cez mnohé búrky, cez nečas,
krídla, vesmírom spálené, nesú nás.
S nami leť.
|