Kráčam ulicou,
pozerám na ľudí,
všetci sú rovnakí,
ale nie vo vnútri.
Inú cestu každý
z nich hľadá,
no život prezradí,
čo srdce zatají.
Žijem bez boha,
žijem s bohom,
keď život bez neho,
tak teda zbohom.
Jeho láska mení
človeka,
niekedy neverím
a zutekám.
Chcem veriť v nebo,
aj keď ho nevidím,
chcem veriť v lásku,
aj keď ju necítim.
Chcem veriť v pekný deň,
aj keď prší dnes
a veriť bohu,
aj keď on mlčí.
Kam svet speje,
občas premýšľam,
hriech, vojny, nenávisť
a láska odišla.
Prach usadil sa
vonku aj na duši,
kde mier stratil sa,
nikto netuší.
Chcem veriť v nebo,
aj keď ho nevidím,
chcem veriť v lásku,
aj keď ju necítim.
Chcem veriť v pekný deň,
aj keď prší dnes
a veriť bohu,
aj keď on mlčí.
Chcem veriť v nebo,
aj keď ho nevidím,
chcem veriť v lásku,
aj keď ju necítim.
Chcem veriť v pekný deň,
aj keď prší dnes
a veriť bohu,
aj keď on mlčí.
Každý nech je tým,
kým naozaj je,
boh už o nás
aj tak všetko vie.
Napriek tomu
nás má stále rád
a zdvihne, podá ruku,
keď príde pád.
Chcem veriť v nebo,
aj keď ho nevidím,
chcem veriť v lásku,
aj keď ju necítim.
Chcem veriť v pekný deň,
aj keď prší dnes
a veriť bohu,
aj keď on mlčí.
Chcem veriť v nebo,
aj keď ho nevidím,
chcem veriť v lásku,
aj keď ju necítim.
Chcem veriť v pekný deň,
aj keď prší dnes
a veriť bohu,
aj keď on mlčí.
Chcem veriť v nebo,
aj keď ho nevidím,
chcem veriť v lásku,
aj keď ju necítim.
Chcem veriť v pekný deň,
aj keď prší dnes
a veriť bohu.
Chcem veriť nebu,
chcem veriť nebu.
|
