Keď pán džez vojde medzi ľudí,
vo všetkých očiach rastie kvet, ohóu
a stíchnu hneď všetky hádky,
veď poznajú ho naspamäť
a jeho sako z čiernej látky.
Keď pán džez vojde medzi ľudí,
ten čierny švihák z Haarlemu, johóu,
tam zrazu všetky nočné kvety
sa začnú meniť na tému,
čo zahrajú len klarinety.
Jap taba, jap taba ...
A džez je dážď a džez je smiech
a horí ako čistý lieh,
má dušu samú záplatu
a celý život bez platu.
A džez je dážď a džez je smiech
a horí ako čistý lieh,
má dušu samú záplatu
a celý život bez platu.
Môj priateľ džez, môj priateľ džez.
Jú, ú.
Keď pán džez vojde medzi ľudí,
vtom nebo trocha zaváha, ó, óu
a luna, táto biela víla,
sa vyzlečie hneď do naha,
aby sa v tanci rozpustila.
Jap taba, jap taba ...
A džez je dážď a džez je smiech
a horí ako čistý lieh,
má dušu samú záplatu
a celý život bez platu.
A džez je dážď a džez je smiech
a horí ako čistý lieh,
má dušu samú záplatu
a celý život bez platu.
Môj priateľ džez, môj priateľ džez.
Á, á, á.
Keď pán džez vojde medzi ľudí,
ten čierny švihák z Haarlemu, ó, óu,
vtom zrazu všetky zrnká ticha
sa začnú meniť na tému,
akú len hudba noci dýcha.
Jap taba, jap taba ...
|