|
|
Karol Duchoň - Ľubica Karol Duchoň - Ľubica | *** Autor textu: Jozef Augustín Štefánik *** Autor hudby: Vojtech Krestanko | Do vlasov sa vietor skryl,
do vlasov rozviatych náhlením,
podobná niektorej z víl,
tej, ktorej len slnko tvár zmení.
Už čaká, krok len k nej mám,
do očí jej pozerám,
hoci jar je maliar váhavý,
bozk portrét napraví,
hoci jar je maliar váhavý,
bozk portrét napraví.
Kráčam spolu s Ľubicou,
ticho kráčam jarnou ulicou,
ako kvitne zlatý dážď
a celý svet je náš, je náš.
Kráčam spolu s Ľubicou,
ticho kráčam jarnou ulicou,
ako kvitne zlatý dážď
a celý svet je náš, je náš.
Do dlaní sa vysypú
dni tiché, sen trochu záhadný,
ja čakám na dotyk rúk
a jej smiech, už zasa kráčam s ním.
Veď z ulíc odišiel mráz,
dni kvetov, zavolal nás,
hoci jar je maliar váhavý,
bozk portrét napraví,
hoci jar je maliar váhavý,
bozk portrét napraví.
Kráčam spolu s Ľubicou,
ticho kráčam jarnou ulicou,
ako kvitne zlatý dážď
a celý svet je náš, je náš.
Kráčam spolu s Ľubicou,
ticho kráčam jarnou ulicou,
ako kvitne zlatý dážď
a celý svet je náš, je náš.
Kráčam spolu s Ľubicou,
ticho kráčam jarnou ulicou,
ako kvitne zlatý dážď
a celý svet je náš, je náš.
Kráčam spolu s Ľubicou,
ticho kráčam jarnou ulicou,
ako kvitne zlatý dážď
a celý svet je náš, je náš.
|
| |