Michal: V záhrade lásky ma vítajú hriadky,
záhony krásne, ich pôvab a štýl,
núka mi náruč, v nej peľ pre med sladký
tá najkrajšia zo všetkých víl.
Má v bledej tvári i žiaru i tôňu,
má na perách pokojnú nehu lúk,
láskam jej vlásky a vábne ich vône
lovím do siete rúk.
Alena: Tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy,
spieva vták v korunách, ticho hrá vánku slák,
tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy,
spieva vták v korunách, ticho hrá vánku slák,
tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy,
spieva vták v korunách, ticho hrá.
Michal: V záhrade lásky tam býva tá krása,
kráľovná snov mojich, tá je vždy tam,
žiari jej zrak, zrakom tým pozerá sa,
ja tiež na ňu tak pozerám.
Zdá sa mi, zdá, že v tej chvíli som iný,
láska je zázrak, čo nás premení,
kým ticho snívam nad sklenkou martini,
tak ona spieva mi.
Alena: Tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy,
spieva vták v korunách, ticho hrá vánku slák,
tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy,
spieva vták v korunách, ticho hrá vánku slák,
tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy,
spieva vták v korunách, ticho hrá.
Michal: Vidím všetku tú krásu kvetov tej záhrady,
nezábudky jej belasých očí,
ružové klince jej úst,
snežienky jej nehy, jej lásky
a viem, že pre mňa kvitnú
a môžem si z nich odtrhnúť.
Alena: V tíšine rána mi spievajú vtáky,
tie vedia tiež ako rada ťa mám,
vánky sú flauty a vtáky sú sláky,
v kroví hrá drozd na kamp.
Pieseň tá svieti, sa jagá a hrá sa,
tiež prameň vôd šumí s ňou spojený.
Michal: Rád mám tú krásu a všetkého vzdám sa,
keď pieseň spieva mi.
Alena: Tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy,
spieva vták v korunách, ticho hrá vánku slák.
Spolu: Tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy.
Alena: Spieva vták v korunách, ticho hrá vánku slák.
Spolu: Tiry týdy dydydy, tiry týdy dydydy.
Alena: Spieva vták v korunách, ticho hrá.
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
