Výklady vábia svetlom,
v klaksónoch áut hrá blues,
ľudia sú ľahostajní,
nájsť niekoho skús,
mesto je plné očí
a ja sa cítim sama.
Zapáľ ma láskou jak sviecu,
spopolni to, čo je zlé,
zabi ma tou svojou láskou,
náhodnou láskou, tak smutnou
ako sú dažde, čo prídu,
zabi ma láskou,
ja to chcem.
Bezcieľne blúdi vietor,
s ním v pätách prach a chlad
a možno niekto, čo by
snáď vedel mať rád,
aj žltým listom z parkov
odpoveď neprichádza.
Zapáľ ma láskou jak sviecu,
spopolni to, čo je zlé,
zabi ma tou svojou láskou,
náhodnou láskou, tak smutnou
ako sú dažde, čo prídu,
zabi ma láskou,
ja to chcem.
Ulice zabúdajú,
kto po nich prechádzal,
tu náhle čosi cítim,
mal by to byť žiaľ,
ja plášť si pozapínam
a trpko šťastná spievam.
Zapáľ ma láskou jak sviecu,
spopolni to, čo je zlé,
zabi ma tou svojou láskou,
náhodnou láskou, tak smutnou
ako sú dažde, čo prídu,
zabi ma láskou,
ja to chcem.
Á á á ...
Zabi ma tou svojou láskou,
náhodnou láskou, tak smutnou
ako sú dažde, čo prídu,
zabi ma láskou,
ja to chcem.
Ja to chcem,
ja to chcem.
|
