Nad ránom už stratili sme slová,
zhaslo svetlo, zhasli sme i my,
každý vravel, nenačínaj znova,
starú pieseň, staré dejiny.
Plakal si mi do vankúša, plakal,
tvoje slzy ostali mi v ňom,
dušu si si v mojom byte plátal,
viem, načúval celučičký dom.
Dnes mi chodia už len telegramy,
strohé slová, hlúpe dopisy,
tvoja platňa škrípe, keď dnes hrá mi,
veď ja neviem ani, kto si ty.
Plakal si mi do vankúša, plakal,
tvoje slzy ostali mi v ňom,
dušu si si v mojom byte plátal,
ja neľutujem i keď sama som.
Ja neľutujem i keď sama som,
ja neľutujem i keď sama som,
ja neľutujem i keď sama som.
|