Keď úsvit mesto prebúdza
a deň klope na môj prah,
tu moja hlava horúca
má z úzkych ulíc strach.
Kým tam doma lúky kvitnú
a z polí odchádza jar,
každé ráno v dverách čakám
na tých tvojich riadkov pár.
Napíš mi, napíš mi,
na steblo trávy, na dych lesa,
napíš mi, napíš mi,
belasou kriedou na nebesá,
na pás dúhy píš tisíckrát
o tom všetkom, čo mal som rád.
Keď leto asfalt rozpáli
a ústa mučí smäd,
svoj život večne nestály
rád zmenil by som hneď.
Veď tam doma lúky kvitnú
a z polí odchádza jar,
preto ráno v dverách čakám
na tých tvojich riadkov pár.
Napíš mi, napíš mi,
na steblo trávy, na dych lesa,
napíš mi, napíš mi,
belasou kriedou na nebesá,
na pás dúhy píš tisíckrát
o tom všetkom, čo mal som rád.
Napíš mi, napíš mi,
na steblo trávy, na dych lesa,
napíš mi, napíš mi,
belasou kriedou na nebesá,
napíš mi, napíš mi.
|
Karol Konárik:
Ac/dc:
