Kristína: Ovoňaj ma ako ružu
a zabudni na tie veci,
na úteku z farmy zvierat
čoskoro už budú všetci.
Ovoňaj ma ako ružu
a zacítiš, že som iná,
poďme vrátiť krásu vzťahom,
aj keď nás tu ktosi sníma.
Chudík: O každom vieš zrazu všetko,
svet je plný kamier tajných,
ľudia blúdia zamyslení,
sami k sebe ľahostajní.
Každý tuší, že sa niečo deje,
zmizla pravda, nikto nevie, kde je,
niečo nás tu stále pozoruje,
niekto zasa niečo kuje.
Kristína: Ovoňaj ma ako ružu
a zabudni na tie veci,
na úteku z farmy zvierat
čoskoro už budú všetci.
Ovoňaj ma ako ružu
a zacítiš, že som iná,
poďme vrátiť krásu vzťahom,
aj keď nás tu ktosi sníma.
Chudík: Chceli by sme žiť v lepšom svete,
ale ten sa kamsi vzdialil,
stále menej šťastných ľudí,
stále menej šťastných tvárí.
Voľakto nás všetkých tlačí k stene,
povedz, kde sa zajtra ocitneme,
kam speje to vyprázdnenie duší,
čo ak raz vyschne vôňa ruže,
kto z nás tuší.
Kristína: Ovoňaj ma ako ružu
a zabudni na tie veci,
na úteku z farmy zvierat
čoskoro už budú všetci.
Ovoňaj ma ako ružu
a zacítiš, že som iná,
poďme vrátiť krásu vzťahom,
aj keď nás tu ktosi sníma.
|