Z pol cesty ti zakývam,
viac sa neobzriem,
žiaľ svoj vôbec neskrývam,
slzu nezotriem.
Slnko, ktoré ma hrialo,
prestane ma hriať
a šťastie, ktoré mi prialo,
nebude mi priať.
Smutné sú noci,
smutný je i deň,
už neplačem, hoci
viac ťa neuzriem.
Annamaria
zmieriť sa s tým mám,
že ťa prenechám
svojim spomienkam.
O ó, Annamaria
srdce sa chveje,
že koniec je lásky,
koniec nádeje.
Annamaria
pozdrav ten svoj kraj,
kde som ťa poznal,
kde som prežil raj.
Ešte ti mám povedať
niekoľko slov,
Annamaria
si v mojich snoch.
Annamaria
pozdrav ten svoj kraj,
Annamaria,
kde som prežil raj.
Ešte ti mám povedať
niekoľko slov,
Annamaria
si v mojich snoch.
Annamaria
srdce sa chveje,
že koniec je lásky,
koniec nádeje.
Annamaria
pozdrav ten svoj kraj,
kde som ťa poznal,
kde som prežil raj.
Ešte ti mám povedať
niekoľko slov,
Annamaria
si v mojich snoch.
Si v mojich snoch,
si v mojich snoch.
|