Fúka vietor, ja sa túlam tmou,
z neba padá hviezda nado mnou,
nik sa neopýta, kde mám cieľ,
kam milý mi odišiel.
Padá dážď a ja sa uberám,
neviem za čím ísť a neviem kam,
nebom letia mračná búrkové,
možno vie to niektoré.
V tých diaľkach oblak sadá,
tieň sa vkráda na mesiac,
márne sa mračna pýtam,
ani mračno nevie viac,
nevie tiež viac.
Vietor hrá pieseň, z noty vánku znie,
sfúkne lístie jesenné,
v tôni stromov tíško lká
krása lístia zožltlá.
Vedie cesta do hôr pokrytá,
všade vôkol láska prekvitá,
žiari iným zlato jesenné,
iným svieti, len nie mne.
Tam v diaľkach oblak sadá,
tieň sa vkráda na mesiac,
márne sa mračna pýtam,
ani mračno nevie viac,
nevie tiež viac.
Vietor hrá pieseň, z noty vánku znie,
sfúkne lístie jesenné,
v tôni stromov tíško lká
krása lístia zožltlá.
Sfúkol vietor žltý list,
riekni vietor, kde mám ísť,
vánok v stromoch tíško lká,
na mňa milý nečaká.
Vietor sfúkol smutný holý strom,
nepovie mi nikto, kde to som,
nespýta sa nikto, kde mám cieľ,
kam milý mi odišiel.
Hmm, hmm, kam milý mi odišiel.
|