Tatry,
vy moje sestry skalnaté,
ešte ma pri vás nechajte,
vo svojej krehkej čistote
spočinúť vo vás mi dovoľte.
Tatry,
vy moja vŕba bútľavá,
zdôverím sa vám v obavách,
azda ma počúvate rady,
azda ma očakávate,
azda, azda ste blízke dušiam mladým.
Ach, ako ste hore nad všetkým,
učím sa od vás pohľadu
neobzerať sa dozadu,
učím sa od vás pokore
a ak aj prosím o radu,
ak ľudský zmysel ochorel,
buďte mu nežnou obnovou,
tak pre záhadu liet,
tak dobovo.
Tatry,
vy moja druhá rodina,
pri stole večernom sa stretajme
v nedeľu, keď slnko zhasína,
spoločne zrána dúfajme,
dajme si šancu vzájomne.
Tatry,
vy moje nemé korene,
hľadajúce zmierenie,
nachádzajte vo mne seba,
akoby som bola vaša,
akoby náš stvoriteľ sám nenechal sa neunášať.
Tatry,
vy kresby inak bohaté,
vy vôňa, ktorá stúpa hore,
nesúďte ma, lež objavte,
tak ako svoju podstatu hôr.
Tatry,
vy moje sestry skalnaté,
ešte ma pri vás nechajte,
vo svojej krehkej čistote
spočinúť vo vás mi dovoľte.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
