Do všetkých lavíc píšeš,tak ako básnik,
že si sa do mňa práve trochu zbláznil.
Do schránky nápad tajne dáš:
Poď von!A za jeden môj úsmev skladáš piésne zaľúbené.
Tvoj pohľad cítim,to všetko smieš,
lenže sa mýliš,čo o mne vieš,čo o mne vieš,čo o mne vieš,čo o mne jéjéjé jéjéjé viéš!
Prvá z posledných vstávam,strácam kľúče.
Detské hry rada hrávam,mám dni hlúpe.
Sú chvíle,keď chcem v kúte stáť bez slov.
Možno s chybami rátam,som zlý súper,tak cháp to tiež.
Píšeš mi lístky,to všetko smieš.
lenže sa mýliš čo o mne vieš, čo o mne vieš, čo o mne vieš, čo o mne jéjéjéjéjéjé vieš, čo o mne vieš, čo o mne vieš, čo o mne jéjéjéjéjéjé vieš čo o mne vieš, čo o mne jéjéjéjéjéjé vieš.
|