6 hodín ráno,
deň po Vianociach,
obliekam sa po tme,
cítiť zimu,
sedadlá sú zmrznuté,
svet spí,
ja som skrehnutý.
Na poschodí,
k jej izbe,
je schúlená na pohovke,
jej mama a otec,
šli po Charlotte,
nie sú doma, tak nás tu nenájdu.
A tak cestujeme,
teray som našiel niekoho,
cítim sa viac osamelý,
ako nikdy pred tým.
Ona je tehla a ja sa pomaly topím,
nekontrolovateľne a mierim nikam,
Ona je tehla a ja sa pomaly topím.
Volajú jej meno,
o 7:30,
obchádzam po parkovisku,
a idem jej kúpiť kvety,
a predať nejaké darčeky, ktoré mám.
Čo nevidíš?
Nie som to ja, pre ktorého umieraš,
teraz sa cíti viac sama,
ako nikdy pred tým.
Ona je tehla a ja sa pomaly topím,
nekontrolovateľne a mierim nikam,
Ona je tehla a ja sa pomaly topím.
Ako týždne plynuli,
ukázalo sa, že nebola v pohode,
vraveli mi synu,
je čas povedať si pravdu,
ona to ukončila,
ja som to ukončil,
pretože som bol unavený od klamania.
Cestou späť,
k jej izbe,
na moment sme boli sami,
a ona je sama,
a ja som sám,
a teraz to viem...
Ona je tehla a ja sa pomaly topím,
nekontrolovateľne a mierim nikam,
Ona je tehla a ja sa pomaly topím. |
Ben Folds Five:
Ben Folds Five:
