Čo som si uchoval,
a čo som odhodil,
a kde som to do pekla skončil,
v tomto žiarivom a náhodnom dni,
kde veci na ktorých mi skutočne záležalo,
len tak zmizli,
kvôli prílišnej uzavretosti a hrdosti.
Prichádzam na to neskoro,
cítim opicu a starobu.
A slnko svietilo jasne,
ako som tak kráčal na boso dole ulicou.
Začínajúc premýšľať o svojom starčekovi,
to tak vyzerá, že všetko čo chcem, je nasadnúť do auta a ísť,
hocikam.
Tu stojím,
smutný a slobodný.
Nemôžem plakať,
a nemôžem vidieť,
čo som vykonal.
Oh bože, čo som to len vykonal?
Čo nevieš že som bezcitný?
Nie, nedokážem cítiť vôbec nič,
kvôli všetkým úsmevom a záležitostiam týchto dní,
a som ľahostajný tejto porážke.
Myslím, že tam niekde vo mne je duša,
čo ma vedie,
čudujem sa, že vie ktorou stranou nadol.
Tu stojím,
smutný a slobodný.
Nemôžem plakať,
a nemôžem vidieť,
čo som vykonal.
Oh bože, čo som to len vykonal?
Rozlial som si srdce.
Rozlial som si srdce.
Vyparilo sa.
More.
Slepý muž na kraji kaňonu,
v širokouhlom zábere,
možno že som vetroň, čo lieta sem a tam vysoko,
voľne na šnúrke,
Alebo sklesnutý v prázdnej izbe,
Hlavou niekomu na kolenách,
Som späť v bezpečí domova,
myslia si, že som sa zbláznil.
Tu stojím,
smutný a slobodný.
Nemôžem plakať,
a nemôžem vidieť,
čo som vykonal.
Oh bože, čo som to len vykonal? |