Ako vták, ohnivák,
za obzor slnko letí,
len čo tieň zastrie srieň,
zívaš sám, smutno je ti.
Zavri chrám a príď k nám,
trúchliť sa neoplatí,
aj keď spíš, viem, že spíš,
ako ja v objatí.
Obraz, čo máš na prázdnej stene,
dávno stratil na svojej cene,
už to dievča s iným chlapcom vídam,
Obraz, čo vždy na stene visí,
vyhoď oknom alebo skry si,
dobré ráno za tvoj večer zlý dám,
dobré ráno za tvoj večer zlý dám.
Keby žiaľ za to stál,
tiež by som bola smutná,
tak príď k nám, kto je sám,
život svoj nevychutná.
Tisíc ráz spálil mráz,
bohatú zeleň polí,
ale máj vzkriesi háj,
zahojí, čo ťa bolí.
Obraz, čo máš na prázdnej stene,
dávno stratil na svojej cene,
už to dievča s iným chlapcom vídam,
Obraz, čo vždy na stene visí,
vyhoď oknom alebo skry si,
dobré ráno za tvoj večer zlý dám,
dobré ráno za tvoj večer zlý dám.
|
