Z jedného svetla, zapnutého v izbe
Viem, že bdieš, keď prichádzam domov
Z jedného malého kroku na schodoch
Viem, že sa pozeráš, keď tam prichádzam
Keby si bol kráľom na svojom tróne
Bol by si dostatočne múdry, aby si ma nechal ísť?
Pre túto kráľovnu, o ktorej si myslíš, že ju vlastníš
Opäť chce byť lovcom
Opäť chce vidieť osamotený svet
Aby opäť dostala šancu na život
Tak ma nechaj ísť
Neprečítaná kniha a bolestivý pohľad
Telka je zapnutá, zvuk stíšený
Jedna dlhá prstávka
Potom začínaš
Pozri, čo mačka vyniesla
Keby si bol kráľom na svojom tróne
Bol by si dostatočne múdry, aby si ma nechal ísť?
Pre túto kráľovnu, o ktorej si myslíš, že ju vlastníš
Opäť chce byť lovcom
Opäť chce vidieť osamotený svet
Aby opäť dostala šancu na život
Tak ma nechaj ísť
Nechaj ma odísť
Pretože koruna, ktorú si položil na moju hlavu, je teraz príliš ťažká
A ja neviem, čo ti povedať, ale beztak sa budem usmievať
A celý čas premýšľam, premýšľam ...
Opäť chcem byť lovcom
Opäť chcem vidieť osamotený svet
Aby som opäť dostala šancu na život
Tak ma nechaj ísť |