Ale ti je dobre na svete, počítač zapojíš do siete. Zahodíš brýle a prachy počítaš, pobúrených ľudí pod oknami nevnímaš. Nepočuješ píly v pralesoch a prispievaš na jadrové zbrane. Čiernych nemáš rád, veď si beloch, hrabeš prachy, myslíš iba na ne. Toto je ten tvoj vyspelý svet, je to svet, v ktorom citu niet - počítače, roboty, pokrok, do zániku chýba iba krok.
Z bytu dostal si sa až do vily a z kancelárie do vlády, oči žiaria ti z vojenskej sily, stojíš aj na čele skurvenej armády. V ošiali prichystáš nukleárne rakety, nadýchneš sa, potom stlačíš play - vrchol pokroku je zánik planéty, jadrové zbrane a freonový spray.
Dokedy budeme ešte čakať a pozerať sa, kam to všetko speje, keď za chvíľu môžeme všetci skapať, ale mocný sa tomu iba v duchu smeje. Nedajme si zničiť planétu a prestaňme už konečne mlčať, lebo poslední z nás budú aj potom v podzemí iba bezvýznamne v agónii kričať. Taký bol ten náš vyspelý svet, bol to svet, ktorého už niet. Počítače, roboty, pokrok urobili ten posledný krok. |