Čo je to za blbosť, že na svete je vraj lásky dosť, že dobrí ľudia nevymreli? Debil kto uverí. Len sa pozri vôkol seba, tam bezdomovec žobre chleba, pomaly stráca dych. Ľudia serú na teba, ser aj ty na nich.
Plné média ľudskosti, plné knihy ľudskej múdrosti, plno rečí o budúcnosti a plné cintoríny kostí.
Bruchatých už je tu dosť, ľudská rovnocenná budúcnosť. Boháč nikdy nemá dosť, tak chudák musí ísť spať pod most. Nemôžeš to pochopiť? Nemôžeš to napraviť? Peniaze dnes majú moc, márne voláš o pomoc.
Budú prázdne moria bez života, čierne nebo, hrozná teplota, sú prázdne srdcia, prázdne hlavy. A takto je to medzi nami. Chce vracať sa mi, šabliť sa mi. Zničíme sa navzájom sami. |